Fašiangy

K napísaniu tohto článku ma inšpirovali deti, ktoré za mnou prišli s otázkou, čo to tie fašiangy vlastne sú. A tak som si uvedomila, že nebude na škodu pátrať trošku hlbšie do histórie. Aby o nich nielen oni vedeli viac ako iba že sa v tomto období zvykli jesť rôzne šišky a fánky... 
V minulosti sa nazývali fašiangy "mjasopusť", kedy sa prestalo pred pôstom jesť mäso. V Čechách sa tento názov zachoval až do teraz (masopust), u nás ho vystriedal názov prebratý z nemčiny ("vast-schane").

Fašiangy sú sviatky radosti, veselosti a hojnosti. Označuje sa tak obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Je to akési symbolické lúčenie sa so zimou a vítanie prichádzajúcej jari. V tomto období sa usporadúvali rôzne zábavy a veselice, sprievody v maskách, organizovalo sa aj množstvo svadieb. Mládenci a dievčatá boli uvádzaní do spoločnosti, učni sa stávali tovarišmi... Rovnako sa končilo s priadkami a začínalo sa tkať.
Žiadna dobrá zábava sa nezaobišla bez dobrého jedla. V tomto období si chcel každý aj v tomto smere pred pôstom poriadne užiť. Jedli sa najmä zabíjačkové jedlá, veľa mäsa, slanina, huspenina, nesmeli chýbať vyprážané šišky, fánky, či krapne. 
Počas poslednej fašiangovej zábavy, v utorok v noci pred popolcovou stredou, je zvykom pochovávať basu. Basa bola symbolom zábavy a jej pochovanie znamenalo, že všetky hodobné nástroje musia zmĺknuť, a človek sa mal počas pôstu "stíšiť".